Rozhodol som sa!
Splním si dávny sen!
Pôjdem do Brna.
Ale za kým, načo, kedy? Mnoho myšlienok mi preletelo hlavou. Voľba padla na Michala. Nevidel som ho od strednej školy a už od minulého roku som premýšľal, že kedy ho sa s ním znova porozprávam. Pôvodne som mal ísť v decembri, ale pre chorobu som to musel odložiť.
Voľba na čas padla na dieru v skúškovom.Už mi stačilo len vymyslieť dopravu. Prečo vlastne míňať peniaze a myšlienky na dopravu, keď môžem ísť stopom a krásne ušetriť? A po tejto myšlienke bola jasná aj doprava.
 |
Tomáš Javorský
Je to len hra! / It´s just a game |
D1
Ráno som sa zobudil, dal som si výživné raňajky, lebo bolo mi jasné, že tak skoro nič poriadne nezjem. Toto je nevýhoda pri stopovaní, že keď sa chceš poriadne najesť na benzínkach a v McDonalde pri ceste to nepôjde. Vybral som sa teda v smere chodov. Netušil som kde, ale v jednej knihe som čítal, že najvýhodnejší je chodov. Well, vybral som si primerane nevhodné miesto na stopovanie u východu z nákupného centra a po pol hodine stopovania som to vzdal, že tadiaľto cesta nevedie. Keďže mám v telefóne net tak som rýchlo skontroloval kde pri Prahe sa stopuje. Našiel som si skvelú benzínku tak som sa hneď tam vybral, bola aj relatívne blízko takže o pol hodinu už som tam stál a usmieval sa na okoloidúcich v nádeji, že niekoho môj úsmev presvedčí na stopnutie vozidla. Po chvíli prišiel na rovnakú stanicu chalan a postavil sa pár metrov predo mňa. Ja by som mu nezastavil, lebo vôbec nevyzeral dôveryhodne. Teda ja nevyzerám dôveryhodne taktiež, ale ako som sa ostrihal a dal som si moje najlepšie nohavice tak by mi človek tipoval 16. Ako prechádzali minúty tak som začínal chápať, že zrejme v prítomnosti toho chlapíka sa mi nič zastaviť nepodarí. Chvíľu som si užíval ešte príjemný závan konope s nedaľekého auta, krátky rozhovor s jedným šoférom a potom som sa rozhodol pre inú stratégiu. Idem chodiť po parkovisku a vytipovávať si možné auta. Nebol môj deň, alebo šli dole z diaľnice na najbližšom exite alebo nemali záujem. Tak som sa vracal na pôvodné miesto, kde obďaleč stál ešte stále ten chalan, a na autá ktoré ma míňali som mával zdvihnutým palcom. Nakoniec mi jedna pani zastavila. Teda. Zastavila mi zo slovami že u nej nič nie je zadarmo a prečo nechodím busom a koľko stojí bus. To mi mohlo byť podozrivé, ale zúfalo som povedal že jej to vysvetlím v aute a nasadol som, lebo som chcel byť čo najrýchlejšie preč z toho miesta kde sa mi nič nedarilo zastaviť. Na začiatku mi hneď povedala, že to je prvý krát kedy zastavuje stopára. Ale že v živote nie je nič zadarmo a tak jej dám 100 KČ. Vtedy som ešte veril, že šarmom osobnosti ju presvedčím, že to tak nefunguje. Nepresvedčil som. Celú cestu sme sa rozprávali o klišé témach o akých dvaja prvýkrát sa vidiaci rozprávať môžu. Rodina, cestovanie, koníčky, práca ... Neskôr mi ale začala hovoriť o nejakých skvelých produktoch a výlete parníkom. Nerozumel som tomu. Možno som tomu ani nechcel rozumieť. Vyhodila ma pár kilometrov (možno pár desiatok) za Brnom na autobusovej zastávke. Celú cestu bola veľmi úslužná. Dokonca mi aj zistila kedy ide bus. Mohlo mi napadnúť, že nie je všetko v OK, ale to som sa dozvedel až večer. Na tej autobusovej zastávke som si povedal, že nepôjdem samozrejme busom, keď som sa vybral stopovať. Tak som sa postavil pár metrov za zastávku a znova som zodvihol palec. Po asi 7 minútach mi zastavil motorkár. Neveriacky som sa na neho pozrel, ale keď vypol motor a vytiahol zo zadného kufra prilbu povedal som si prečo nie. Nemyslím, že tak skoro zabudnem na ten pocit kedy ideš na motorke po diaľnici, v tričku s krátkym rukávom, batohom na chrbte a fotoaparátom preveseným cez rameno. Dúfal som že mi nič nespadne, že nespadnem ja a kontroloval som si obsah vrecák. V Brne sme zastavili pri reštaurácii
Henri. Ako som zišiel z motorky tak som zistil, že chalan ktorý ma viezol nebol úplne chalan. Mohol mať 45 rokov a bol majiteľom spomínanej reštaurácie. Tak som si dal u neho pivo a kafé a šiel som s ním von. Rozprávali sme sa chvíľu o cestovaní, o motorkách a potom som sa vybral ďalej s výborným pocitom a pivom.o pár minút som sa stretol s Michalom, lebo zhodou okolností bol v tej oblasti mesta ako som bol ja. bolo to super. Prešli sme sa k nemu domov a potom sme sa vybrali sa najesť, keďže som bol celkom hladný po cestovaní. Pizza bola skvelá. Bol som Brnom milo prekvapený, lebo v Prahe takú dobrú pizzu za takú cenu nikde nenájdeš.Brno je čarovné, má svoju vlastnú atmosféru, svoj život, ktorý sa s tým Pražským nedá porovnať. Naposledy keď som tam bol myslel som si, že tam skoro nič nie je. po tomto výlete mám pocit, že je toho ešte mnoho, čo som nevidel, čo som neobjavil. S Michalom sme si zahrali šach, odkiaľ je úvodná foto. Po mojej ťažkej prehre sme sa vybrali na prednášku, na ktorú som sa dobrovoľne nasilu dostal vďaka slečne ktorá ma viezla. Teda, stále máme možnosť voľby, ale v tej chvíli mi to prišlo ako prijateľné zlo. Keď som sa dozvedel o čo sa jedná mrzelo ma že som sa do toho dostal a že som do toho dostal aj Michala s Katkou. Hodinu sme počúvali o pyramídovej hre a neuveriteľne výhodných produktoch ku ktorým väčšina populácie nemá prístup. Nevedel som miestami či sa smiať, či plakať. Škoda hodiny, ktorú som mohol stráviť lepšie.. Rýchlo som sa rozhodol stráviť prednášku pivom, a to sa mi aj podarilo.
D2
 |
Steve Mccurry
Shaolin monks training |
Na druhý deň som sa krásne zobudil po ôsmych hodinách spánku. To bol pre mňa luxus ktorý som dlho nemal a vydali sme sa ešte s Maťkou na výstavu fotografií Steva Mccurry, ktorý fotí pre National geographic a je celosvetovo jeden z tých uznávanejších fotografov. A už vtedy som cítil že ma cesta znova volá. Teda, cítil som hlavne, že ma volá práca. Tak som sa po doporučení trasy vydal na autobus, kde som sa rozlúčil s Miškom, Katkou a Maťkou a šiel som na hitchplace. Bolo to relatívne na periférii Brna a prístup bol dosť nepríjemný. Kaťuška mi ale povedala, že stopnem auto do 15 minút a ja som jej veril. Po asi 250 metroch chôdze popri diaľnici som sa dostal na benzínovú pumpu a mal som tušenie, že dnes pôjdem so slovákom. Po cca 7 autách mi zastavilo auto zo značkou BL, čím sa moje tušenie z časti naplnilo. Bol to čech, ktorý mal slovenských rodičov a išiel domov na víkend. Celý čas mi pripomínal jedného kamaráta a až keď mi povedal, že študoval na francúzskej medzinárodnej škole v Prahe pochopil som prečo. Cesta prebehla až na pár zdržaní kolónami bez problémov. Brno prekvapuje. V Prahe je kopec vtipov o Brne. Sú vtipné, sú milé, ale Praha a Brno sú diametrálne odlišné. Praha so svojou tendenciou smerovať ku klasike a tradíciam versus progresívne Brno kde je vidieť na mnohých miestach rozvoj. Myslím, že tento výlet na to miesto nebol posledný ...
